Niekoľko zaujímavostí zo sveta spánku II.

Nadviažeme na predchádzajúci článok Niekoľko zaujímavostí zo sveta spánku I. a predstavíme Vám ďalšie vedecké poznatky z oblasti zdravého spania, ktoré môžu ovplyvňovať náš spánok.

Vedecké poznatky

  • Vedcom sa nepodarilo vysvetliť výsledky štúdie z roku 1998, ktorá preukázala, že ožiarenie zadnej strany kolien jasným svetlom dokáže v mozgu resetovať nastavenie časovej periódy na zaspávanie a vstávanie.

  • Výskumníci britského ministerstva obrany prišli na to, ako resetovať biologické hodiny vojakov, ktorí vďaka tomu dokázali bez spánku vydržať až 36 hodín. Pomohli im k tomu miniatúrne optické vlákna zabudované do špeciálnych okuliarov, ktoré premietali na kraje sietníc vojakov kruh jasného bieleho svetla so spektrom podobným tomu pri svitaní, čo mozog chybne vyhodnotil a spustil procesy bežné pri vstávaní.

  • Podľa niektorých štúdií potrebujú ženy priemerne o hodinu viac spánku ako muži. Vďaka tomu sa ľahšie dostanú do spánkovej deprivácie a ľahšie podliehajú depresiám ako muži.

  • Experti tvrdia, že prístup k internetu 24 hodín denne je jedným z najčastejších dôvodov spánkovej deprivácie.

  • Biologický „budík“, vďaka ktorému dokážu niektorí jedinci vstať viac-menej presne v čase, keď musia vstávať napr. do práce, je spôsobený dávkou stresového hormónu adrenokortikotropínu. Podľa vedcov to odráža nevedomé predvídanie stresu zo vstávania.

 nespavost

Rušivé vplyvy a ich následky

  • Spánková deprivácia hrala úlohu pri mnohých katastrofách, ako napr. pri havárii ropného tankera Exxon Valdez pri Aljaške, nehode raketoplánu Challenger alebo výbuchu atómovej elektrárne v Černobyle.

  • Únava je príčinou jednej zo šiestich smrteľných dopravných nehôd. V súvislosti s tým dodáva jedna kanadská štúdia, že nehodovosť pravidelne poklesne po prechode na zimný čas, keď vodiči „dostanú“ hodinu spánku navyše.

  • Narušenie spánku hlukom môže nepriaznivo ovplyvniť imunitu, a to aj v prípade, že nás hluk neprebudí. Cudzie hluky a hluk počas prvej a posledných dvoch hodín spánku sa radí medzi najsilnejších narušiteľov spánkového cyklu.

  • Malé svetelné lúče z digitálneho budíka môžu stačiť na to, aby prerušili spánkový cyklus, a to aj v prípade, že už nie ste plne prebudení. Svetlo aktivuje v mozgu nervový „spínač“, čo spôsobí rýchly pokles chemickej hladiny, ktorá je pre spánok kľúčová.

  • Aby sme zaspali, musíme sa najskôr ochladiť – telesná teplota a spánkové centrum v mozgu sú úzko prepojené, aj preto môžu horúce letné noci vyústiť do nepokojného spania. Mechanizmus krvného obehu, ktorý prenáša teplo zvnútra tela smerom ku koži, pracuje najlepšie pri teplotách medzi 18 °C a 30 °C. Postupom času sa však táto „komfortná zóna“ zúži na 23° až 25°C, čo je tiež jeden z dôvodov, prečo starší ľudia trpia viacerými poruchami spánku.

     

Ďalšie informácie zo sveta zdravého spánku sa dočítate v týchto článkoch: