Niekoľko zaujímavostí zo sveta spánku I.

Dnes vám však predstavíme niekoľko faktov, o ktorých ste zrejme nikdy nepočuli.

Ako deti ovplyvňujú spánok rodičov:

Bez bližšieho lekárskeho dohľadu nie je možné presne povedať, či je niekto skutočne hore – niektorí ľudia totiž dokážu driemať s otvorenými očami bez toho, aby si to sami uvedomovali.
Zaspať do piatich minút po zaľahnutí do postele je známkou spánkovej deprivácie. Ideálna doba zaspávania je 10 – 15 minút, čo znamená, že ste dostatočne unavení na to, aby ste dosiahli hlboký spánok, ale nie tak unavení, aby ste sa po prebudení cítili ospalí.
Je veľmi pravdepodobné, že – hoci si to nepamätáme – snívame po celý čas nášho spánku.
Jedným z najbežnejších symptómov budúcej nespavosti je vytvorenie si zlých spánkových návykov kvôli častému rušeniu spánku malými deťmi.
Deti počas prvého roku života „okradnú“ svojich rodičov o 400 – 750 hodín spánku.

miminko

Súvislé zaznamenávanie mozgovej činnosti, vďaka ktorému bola odhalená REM fáza spánku, nebolo uskutočnené až do roku 1953 – čiastočne aj preto, že vedci nechceli príliš plytvať papierom. Prvýkrát sa do REM fázy pritom dostaneme už približne 90 minút po zaspaní.
Určité typy pohybov očí počas REM fázy zodpovedajú špecifickému počínaniu si v snoch – istá časť procesu snívania je teda zrejme analogická ku sledovaniu filmu.
Nikto presne nevie, či ostatné živočíšne druhy tiež snívajú, avšak niektoré majú spánkový cyklus veľmi podobný tomu ľudskému. Napríklad slony spia počas non-REM fázy v stoji, avšak pri REM fáze si ľahnú.
REM fáza zrejme pomáha ranému vývoju mozgu - u predčasne narodených detí tvorí 75% percent celého spánkového cyklu, zatiaľ čo u normálnych novorodencov je to o celých 10% menej. Podobne je to aj vo zvieracej ríši, kde novorodené mačiatka či šteňatá majú iba REM spánok, zatiaľ čo morčatá, ktoré sú pri pôrode už oveľa vyvinutejšie, REM fázu takmer nemajú.
Chrápeme iba v non-REM fáze spánku.

Súvisiace články:

Časté mýty o spánku I.